SKO4618 2021 02 11 Cizmarovic web
18 feb 2021

Online koncert z diel slovenských skladateľov

 

Štátny komorný orchester Žilina
Juraj Čižmarovič, dirigent a sólové husle

 

Ján Levoslav Bella (1843 – 1936)

Rondo pre sláčiky (1881)

 🎻

Milan Novák (1927)
Ária zo Suity v starom slohu pre sláčiky (1982)
 🎻
Ilja Zeljenka (1932 – 2007)
Adagio z Hudby pre Warchala (1987)
🎻
Ilja Zeljenka
Musica slovaca pre sólové husle a sláčiky(1975)
🎻
Ladislav Kupkovič
Suita pre sláčiky (2005)
Časti: Pastorale, Sarabanda, Scherzando, Tarantella
🎻
Peter Javorka (1993)
Flashes I. (2012)
🎻
Ľubica Čekovská (1975)
Silent Waltz (2019) - premiéra husľovej verzie
🎻
Vladimír Godár (1956)
Meditácia pre husle, tympany a sláčiky (1995)
 🎻
Eugen Suchoň (1908 – 1993)
Serenáda op. 5 pre sláčiky (1933)
Časti: Pochod (Tempo di Marcia), Uspávanka (Lento con tristezza), Scherzo (Allegro molto), Nocturno (Andante), Finale (Allegro energico)
 📽
Koncert sa nahrával 11.2.2020

🌐 YouTube video koncertu: link

✅ Slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg Ján Levoslav Bella je považovaný za zakladateľskú osobnosť slovenskej hudobnej kultúry. Študoval na gymnáziu v Levoči a Banskej Bystrici a v teologickom seminári na viedenskej univerzite. Tu sa v hudbe vzdelával u S. Sechtera a u dvorného kapelníka G. Preyera. Hudobnú činnosť vyvíjal už počas svojho kňažského pôsobenia v Banskej Bystrici, potom sa stal hudobným riaditeľom v Kremnici, podnikol umelecké cesty do Čiech a Nemecka, v rokoch 1881- 1921 pôsobil ako regenschori, pedagóg a dirigent v sedmohradskej Sibini. Po skončení 1. svetovej vojny presídlil do Viedne, od roku 1928 až do smrti pôsobil v Bratislave. Skladateľsky bol činný takmer 70 rokov. Jeho tvorba stála v znamení rozširujúceho sa ideálu univerzalizmu, viedla od ľudovej piesne a lokálnej cirkevnej produkcie k osvojeniu si tvorivých ideálov romantizmu a novoromantizmu. Keďže jeho tvorba zasiahla všetky dobové hudobné žánre, nevyhnutne nadobudla v rámci novo sa formujúcej slovenskej národnej hudby zakladateľský charakter. Najvýznamnejšie diela: opera Kováč Wieland, koncertná predohra Es dur, symfonická báseň Osud a ideál, Sláčikové kvarteto B dur, kantáty Svadba Jánošíkova a Divný zbojník, množstvo komorných a vokálnych diel. Rondo napísal Ján Levoslav Bella počas svojho pôsobenia v Sibini. Je to krátka jednoduchá rondová skladba s výraznou melódiou, pravdepodobne písaná na objednávku tamojšieho sláčikového súboru pre pôvodné obsadenie 4 huslí, violu, violončelo a kontrabas. Milan Novák študoval na Konzervatóriu v Bratislave hru na klavíri, dirigovanie a kompozíciu u Alexandra Moyzesa. Po ukončení štúdia bol krátky čas žiakom Václava Talicha. V tej dobe stál už pri zrode umeleckého súboru SĽUK a dirigoval Symfonický orchester Čs. rozhlasu v Bratislave. Od roku 1951 je jeho meno zviazané s Vojenským umeleckým súborom v Bratislave, kde bol dlhé roky umeleckým šéfom. Ako skladateľ zasiahol do mnohých umeleckých žánrov, písal javiskové, orchestrálne, komorné aj zborové diela, hudbu pre film a divadlo, úpravy folklóru a i. Veľa úsilia venoval tvorbe pre detské zbory, pričom spolupracoval intenzívne s Popradským detským zborom so zbormajstrom Jozefom Búdom, dlhoročným riaditeľom ŠKO Žilina. V podaní ŠKO Žilina odzneli z jeho tvorby Koncert pre harfu a orchester, Parafrázy pre flautu, harfu, bicie a sláčiky, Koncert pre violončelo a orchester, Štyri tváre roka pre detský zbor a orchester, Suita v starom slohu, úpravy vianočných kolied, svetových evergreenov a slovenských ľudových piesní, kantáta „Aby bol život na zemi“ a „Five o ́clock“ pre flautu a sláčiky. Suita v starom slohu je typickým príkladom neobarokovej skladby s použitím častí francúzskej barokovej suity s krásnym husľovým sólom v 4. časti. Sláčikový súbor ŠKO „Archi di Slovakia“ ho nahral v roku 2007 na svoju profilové CD vo vydavateľstve Pavlík Records. Uviedol ju na mnohých koncertoch a festivaloch na Slovensku, ale aj na turné v Kanade a Zemplínskom festivale v Sarospataku v Maďarsku.

 

✅ Ilja Zeljenka patrí k najvýraznejším skladateľským osobnostiam, jeho význam v rozvoji slovenskej hudby 20. storočia je v mnohých pohľadoch kľúčový. Je absolventom VŠMU z triedy Jána Cikkera. Po období reagovania na hudbu klasikov moderny 20. storočia sa v 60-tych rokoch orientoval na uplatňovanie a rozvíjanie postwebernovských a sonoristických kompozičných postupov, experimentoval s elektroakustickou a konkrétnou hudbou, aleatorikou a pod. K uvedeným prameňom pristupuje osobitá inšpirácia folklórom a snaha o syntézu všetkých východísk s vlastným tvarovaním hudobného procesu. Z jeho bohatej tvorby najviac zaujme 5 symfónií, 8 sláčikových kvartiet, 4 klavírne sonáty, kantáta Oświecim, Koncert pre klavír a orchester, Galgenlieder na básne Ch. Morgensterna, pašie Syn človeka. ŠKO Žilina uviedol doma aj v zahraničí viacero jeho diel, väčšinou v svetovej premiére s priamou dedikciou ŠKO: Kantáta Slovo na verše M. Válka, Concerto per due violoncelli et orchestra d’ archi, Concertino per violino et archi, Epilóg, Concerto grosso pre organ a sláčiky, Koncert pre violončelo a orchester, Musica slovaca, Concertino pre fagot a komorný orchester, Sarkazmy a i.. Musica slovaca pre sólové husle a sláčikový orchester na motívy ľudových piesní z Čičmian vznikla v roku 1975 a hoci nepatrí medzi charakteristické Zeljenkove diela, stala sa jednou z najhranejších slovenských skladieb doma aj v zahraničí. Autor ju skomponoval pre súťaž Prix de musique folklorique de Radio Bratislava a jej najoddanejším interpretom bol Slovenský komorný orchester (ďalej len SKO) a legendárny slovenský huslista Bohdan Warchal, ktorému Zeljenka venoval časť svojej tvorby a ktorý propagoval jeho tvorbu po celom svete. Okrem najhrávanejšieho opusu Musica slovaca si veľkú obľubu získala aj 4-časťová suita Hudba pre Warchala z roku 1987. V roku 1989 vyšla v podaní SKO B. Warchala aj vo vydavateľstve OPUS. ŠKO Žilina z nej dnes uvádza len 3. časť Adagio.

 

✅ Ladislav Kupkovič študoval hru na husliach a dirigovanie na VŠMU v rodnej Bratislave u M. Jelínka a Ľ. Rajtera. Na sklonku 50. a v 60. rokov stál spolu s I. Zeljenkom, R. Bergerom a inými autormi pri kolíske slovenskej hudobnej avantgardy predstavujúc jej najradikálnejšie krídlo. Jeho tvorba bola od roku 1964 úzko spätá so súborom Hudba dneška, ktorý sa stal realizátorom jeho najodvážnejších experimentov. Podobne radikálny, aký bol Kupkovičov vývoj do polovice 70. rokov, bol aj jeho obrat smerom k tonálnej kompozícii a klasicistickej poetike. V roku 1969 emigroval do SRN, získal štipendium DAAD v Berlíne. Od roku 1973 bol docentom, v rokoch 1976 – 2001 profesorom na Hochschule für Musik und Theater v Hannoveri. Získal 1. cenu v kompozičnej súťaži Kirchenmusikwoche Neuss za dielo Missa Papae Ioannis Pauli Secundi (1980). V skladateľskej súťaži k Roku slovenskej hudby 1996 získal osobitnú prémiu za Koncert pre lesný roh a orchester Es dur. Z posledného obdobia tvorby spomenieme aspoň Chiaconnu na Bachovu tému, Máte radi Vivaldiho?, operu Trojruža, Koncert G dur pre violončelo a orchester, Koncert D dur pre husle a orchester, Concertino pre kontrabas, klavír a sláčikové nástroje a ďalšie. ŠKO Žilina uviedol premiérovo viacero jeho diel, o. i. aj jeho Symfóniu B dur, venovanú priamo ŠKO. Suita pre sláčikový orchester vznikla v roku 2005. Súbor Archi di Slovakia ju uviedol v rámci Roku slovenskej hudby aj na festivale Cíferská hudobná jar 14. mája 2006.

 

✅ Mladý slovenský skladateľ Peter Javorka sa narodil v Ružomberku. V rokoch 2007 – 2011 študoval na Konzervatóriu v Žiline hru na klavíri v triede Dariny Andrejkovej a kompozíciu v triede Pavla Kršku. V rokoch 2011 až 2016 bol poslucháčom VŠMU v Bratislave, kde študoval skladbu pod vedením Jevgenija Iršaia. Absolvoval ročný študijný pobyt na Hudobnej akadémii v Krakove a šesťmesačnú stáž na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Zúčastnil sa Medzinárodného workshopu pre perkusionistov a skladateľov v Trsteniciach a v roku 2013 bol rezidentom Ostrava days. Svoje skladby konzultoval so skladateľmi ako K. Saariaho, Ch. Wolff, C. Bauckholt, D. Andrikopoulos, D. Matej... V roku 2012 získal 2. cenu na medzinárodnej skladateľskej súťaži GENERACE za Trio pre husle, violončelo a klavír. Jeho kompozície zneli na festivaloch doma aj v zahraničí (Bratislava, Viedeň, Budapešť, Krakov, Praha). Spolupracoval s telesami ako Slovenský komorný orchester, ŠKO Žilina, Ensemble Metrum, Ostravskí komorní sólisti, so sopranistkou Evou Šuškovou, violončelistom Andrejom Gálom, dirigentmi Mariánom Lejavom, Vladimírom Kiradjievom, Ondrejom Olosom, klaviristom Josephom Kuberom... V jeho doterajšej tvorbe možno nájsť skladby vokálne (Monologo de la Luna), orchestrálne (Musik für Egon Schiele, Metamorfózy) alebo komorné (Feéria I a II, Eskalácie, Five little pigs a i.). Je zakladateľom a spoluorganizátorom festivalu AsynChrónie a Ansámblu Asynchrónie. Pracuje aj ako redaktor v oddelení edičnej činnosti Hudobného centra. ŠKO Žilina uviedol v rámci svojho abonentného cyklu jeho skladby Symfonietta (2014, svetová premiéra) a Eskalácie (2019, premiéra orchestrálnej verzie). Symfoniettu uviedol aj na festivale Nová slovenská hudba v Bratislave 2014. Dielo Flashes I. skomponoval na podnet Slovenského komorného orchestra, ktorý skladbu uviedol v decembri 2012 pod taktovkou Ewalda Danela. Autor k dielu povedal: „Skladba je budovaná na dvoch jednoduchých princípoch – ostinato a melodická línia, pričom vždy má v hudobnom toku jedna zo zložiek dominantné postavenie. V strette sa dramatické peripetie skladby vyhrocujú a oba princípy sa spájajú do pevného celku. Veľká záľuba v perkusívnej a rytmickej hudbe spôsobila, že do svojho “slovníka” implementujem technické prostriedky ako rytmizované poklepy na korpus nástroja, bartok pizzicato či pizzicato-glissando.“

 

✅ Ľubica Čekovská, mediálne známa autorka so širokým medzinárodným renomé, sa narodila v Humennom. Študovala kompozíciu na VŠMU u D. Martinčeka a na Royal Academy of Music v Londýne u P. Pattersona (štipendium ISH Foundation of Her Majesty Queen Mother). Absolvovala semináre a kompozičné workshopy u osobností ako sú Sir Harrison Birtwistle, Robert Saxon, Michael Finnissy, Steven Montague, Thomas Ades a i. Jej skladby odzneli na festivaloch: Park Lane Group v Queen Elizabeth Hall v Londýne, New Century Prospectes, Spitafield Festival, David Oistrach Festival v Pärnu (Estónsko), Arvo Pärt Festival v Londýne, Nová slovenská hudba a Melos Etos v Bratislave, Aspekte Salzburg, Allegretto Žilina, Janáčkovy Hukvaldy, Bregenzer Festspiele, Pražská Jar, ISCM World New Music Days, ako aj v BBC Radio 3, Estónskom rozhlase Talin 2, Slovenskom rozhlase, atď.. Spolupracovala s renomovanými telesami, dirigentmi a sólistami, ako napr. BBC Singers, Christian Lindberg, Sarah Walker, Neeme Järvi, Edward Gardner, David Mc Queen, Oliver Dohnányi, Leoš Svárovský, Miki Skuta, Tomáš Netopil, Christopher Wald, SND, Slovenská filharmónia, ŠKO Žilina a i. Získala ocenenia ako Cuthberth Nunn Composition Prize, Manson Bequest Prize, Leverhume Award, Mosco Carner Award, Elsie Owen Prize, Cena Jána Levoslava Bellu... Bola a je rezidenčnou skladateľkou viacerých európskych hudobných telies. Okrem mnohých iných úspechov získala v roku 2010 medzinárodné uznanie za operu Dorian Gray (SND), v roku 2015 za Palingeniu pre veľký orchester na objednávku Essenskej filharmónie, v roku 2020 za operu Impresario Dotcom na objednávku Bregenzer Festspiele. Pravidelne komponuje scénickú a filmovú hudbu. ŠKO Žilina uvádza diela Ľ. Čekovskej už od roku 2001, kedy premiéroval skladbu Fractal na festivale Melos Etos v Bratislave. V roku 2005 nahral ŠKO s klaviristom M. Skutom jej profilové CD „Passing Impressions“ a v roku 2006 uskutočnil jej profilový koncert v St. Pancras Church v Londýne v rámci Dní slovenskej kultúry. V roku 2006 odznela v podaní ŠKO v Amiens vo Francúzsku premiéra diela ShadowScale spojená s autorkiným skladateľským workshopom v rámci projektu EÚ „Orchestra Network for Europe“. Skladba Silent Waltz (Tichý valčík) vznikla pôvodne ako súčasť scénickej hudby, pôvodne s hobojovým sólom. S husľovým prevedením zaznie na dnešnom koncerte po prvýkrát.

 

✅ Vladimír Godár patrí k najvýraznejším skladateľským zjavom svojej generácie doma aj v zahraničí. Svoje štúdiá na VŠMU u Dezidera Kardoša ukončil roku 1980 1. symfóniou pre orchester. V rokoch 1988 – 89 absolvoval štipendijný pobyt na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (Roman Haubenstock-Ramati). Je nositeľom mnohých domácich i zahraničných ocenení, z ktorých spomenieme aspoň Cenu J. L. Bellu za diela Partita a Concerto grosso per archi e cembalo, Cenu hudobnej kritiky za dielo Dariačangin sad, cenu Zlatý klinec za hudbu k filmom Neha a Let asfaltového holuba, Český lev za hudbu k filmu Návrat idiota (2000), Cena Georgesa Delerue za hudbu k filmu Krajinka (Najlepšia hudba 2001, Flámsky medzinárodný filmový festival Ghent), Krištáľové krídlo za rok 2006. Z posledných diel treba spomenúť skladby v spolupráci s Ivou Bittovou, ktoré vyšli pod spoločným názvom Mater v Pavian Records (2006). Nahrávka získava od svojho krstu v zahraničí jednu prestížnu cenu za druhou. Pre mnohé jeho diela je charakteristické spolupôsobenie dvoch základných východísk: relatívne krátky, lapidárny motivický tvar a rozmerná plocha, na ktorej sa tento tvar realizuje. Na rozdiel od minimalizmu však Godárov hudobný čas plynie v etapách, je zvrásnený výraznými zmenami faktúry spojenými s maximálnym dynamickým kontrastom. Estetika jeho hudby má blízko k tvorbe G. Kančeliho, H. M. Góreckého a A. Schnittkeho. Z diel pre komorný orchester uviedol ŠKO Žilina Barcarolu pre husle, harfu, čembalo a sláčiky, Emmeleiu pre husle a sláčiky, Meditáciu pre sólové husle, sláčikový orchester a tympany, Concerto grosso, premiérovo na BHS Malú suitu pre malého Dávida a i. Meditáciu pre sólové husle, sláčiky a tympany autor pôvodne skomponoval na jeseň 1984 pre svojho priateľa – huslistu SKO Petra Hamara. Je kontempláciou beethovenovskej otázky „Muss es sein?“ nastolenej v jeho poslednom sláčikovom kvartete F dur. Meditácia odznela v roku 1987 v Košiciach v podaní P. Hamara a ŠF Košice ešte v pôvodnom obsadení pre 48 sláčikov. V roku 1995 ju autor upravil pre J. Čižmaroviča a ŠKO pod vedením M. Majkuta pre sólové husle, 24 sláčikov a tympany.

 

✅ Eugen Suchoň patrí dnes už ku klasikom európskej hudby 20. storočia - jeho storočnicu narodenia zaradila Medzinárodná hudobná rada UNESCO medzi oficiálne hudobné výročia roku 2008. Bol žiakom pražskej Majstrovskej kompozičnej školy z triedy Vítězoslava Nováka. V tridsiatych rokoch reprezentovala jeho tvorba rozhodujúci prínos ku kryštalizácii slovenskej národnej hudby. Charakteristickou črtou jeho diel je sklon k dramatičnosti, ustavičnému vreniu, baladickosti, nechýba mu ani vrúcny lyrizmus, reflexívnosť a meditatívnosť. Vo svete sa dnes najviac uvádza jeho skvelé klavírne dielo, ktoré tvorí ucelený majstrovský celok po technickej, kompozičnej i výrazovej stránke. Najvýznamnejšie diela: opery Krútňava a Svätopluk, kantáta Žalm zeme podkarpatskej, Fantázia a burleska pre husle a orchester, cykly piesní a zborov O horách, Nox et solitudo, Ad astra, Symfonická fantázia B-A-C-H pre organ a orchester, Baladická suita a Rapsodická suita pre klavír a orchester, Malá suita s passacagliou pre klavír, Obrázky zo Slovenska - 6 cyklov pre klavír, Kaleidoskop pre klavír, ako aj množstvo komorných diel. Serenáda op. 5 je dielom Suchoňovej mladosti - vznikla počas jeho štúdia na Majstrovskej škole u V. Nováka. Pôvodne bola skomponovaná pre dychové kvinteto (1932 -1933), neskôr ju skladateľ zinštrumentoval pre sláčikový orchester. Už nadpisy jednotlivých častí serenády ukazujú, že sa jedná o malé piesňové formy, v ktorých sa však už prejavili všetky charakteristické črty Suchoňovej kompozičnej práce.

 

✅ Juraj Čižmarovič (1962) patrí k najvýznamnejším slovenským interpretom v celosvetovom meradle. Študoval na bratislavskom konzervatóriu, ktoré ukončil s titulom “Najlepší absolvent roka” a na VŠMU v Bratislave u J. Kopelmana (1983 - 87). Na základe osobného pozvania Tibora Vargu si v rokoch 1988 - 89 rozšíril vzdelanie aj na Hudobnej akadémii vo švajčiarskom Sione, kde získal ročné štipendium v jeho majstrovskej triede. Absolvoval niekoľko medzinárodných majstrovských kurzov (Franco Gulli – Siena, Nathan Milstein – Zürich). Je laureátom viacerých medzinárodných súťaží: v Belehrade (1985), Interpretačnej súťaže SR (1986), Tibora Vargu v Sione (1988), získal aj Cenu slovenskej kritiky za rok 1988. Ako sólista vystupoval takmer vo všetkých európskych krajinách, USA, Japonsku, Číne a Kórei. Jeho umelecká dráha je spojená s takými významnými dirigentmi ako sú D. Barenboim, J. Levine, P. Boulez, Ch. Thielemann, G. Sinopoli a mnohými ďalšími. V rokoch 1990 – 2004 bol koncertným majstrom Gürzenich Orchestra Köln (Kolínski filharmonici), od roku 2004 zastáva funkciu 1. koncertného majstra v rovnako prestížnom orchestri WDR Funkorchester Köln. Od 1997 je aj jedným z koncertných majstrov svetoznámeho Bayreuthského festivalového orchestra. Pravidelne účinkuje na významných festivaloch (Schleswig-Holstein, Bach Festival, Wagner Festival, Salzburger Festspiele, Trienale Köln). V rokoch 1997 a 2002 uviedol na festivale “Brahms in NRW” takmer kompletnú husľovú tvorbu J. Brahmsa. Je spoluzakladateľom festivalu Drei-KLANG (Bonn-Köln-Düsseldorf). Často sa vracia na slovenské koncertné pódiá a účinkuje so slovenskými orchestrami. Významné miesto v jeho repertoári patrí slovenskej hudbe, mnohé kompozície vznikli z jeho iniciatívy. Uskutočnil nahrávku CD sólových skladieb od 7 skladateľov, ktorí mu diela priamo venovali. Okrem sólistickej činnosti sa intenzívne venuje komornej hudbe a dirigovaniu. Založil a vedie komorný orchester Cimorosa Chamber Orchestra, s ktorým nahral o. i. Štyri ročné obdobia od A. Vivaldiho. Jeho pohotový zákrok za chorého vtedajšieho šéfdirigenta WDR Michaila Jurowskeho na Musikfestspiele Mecklenburg-Vorpommern mu otvorilo cestu k trvalej dirigentskej spolupráci so svojím domovským orchestrom v Kolíne, s ktorým uskutočnil viacero koncertov aj nahrávok. S ŠKO Žilina vystúpil ako sólista na festivale MelosÉtos 1995, natočil s ním profilovú husľovú CD Vladimíra Godára, vystúpil s ním v abonentnom cykle Slovenskej filharmónie a Juhočeskej komornej filharmónie, účinkoval s ním na viacerých abonentných a benefičných koncertoch v Žiline. Ako dirigent spolupracuje s ŠKO od roku 2004, o. i. s ŠKO a synom Jakubom natočil pre vydavateľstvo Diskant Mozartove klavírne koncerty, dirigoval novoročné turné ŠKO v Číne 2018, novoročné koncerty 2019 v Žiline a veľké turné ŠKO v Číne v septembri 2019. Hrá na majstrovskom nástroji Nicolò Gagliano z roku 1761.

zdroj: Štátny komorný orchester Žilina


18. 2. 2021 2021 12 MyProfile Pic v2 Roderik Kucavik Zdieľať článok: